Skutočná láska – jednorázová časť

10. července 2012 v 21:19 | Timi |  Stories
"Mia no ták už zlez z tej postele, inak si ma neželaj!!"
"Hmmmm".. zobrala som vankúš, pricapila si ho na ksicht a rozmýšľala či by nebolo lepšie sa udusiť ako odísť z tejto úžasnej postele. Môj nevinný pokus o samovraždu ale prerušil Justin s jeho typickým... ako to hovoria beliebers "je*ateľným pohľadom"
"Ále zas sa chceš udusiť? Už by si s tým mohla prestať, je to nezaujímavé."
"Bieber, ak ti je život milý, vypadni!!"
"Ani ma nehne" vyplazil mi jazyk. Typický on. Nakoniec som ale opustila moju lásku najväčšiu.
"Zlato, neboj sa nedovolím aby ti niekto ublížil. Mamička sa čoskoro vráti"
"Vážne sa rozprávaš s posteľou, alebo sa mi to len zdá?" nahodil nechápavý pohľad.
"Nestaraj sa!" vyštekla som...

"Stále si ráno taká protivná, mala by si s tým niečo robiť" Nádych - výdych. Nerozbijem mu ja ten jeho dokonalý ksicht?
Okej takže takto, volám sa Mia. Mám 18 rokov. Nie som boh vie aký rozprávač čiže, proste, žijem obyčajný život obyčajného dievčaťa. Teda až na to, ako ste si iste všimli, že mojím najlepším kamarátom je Justin Bieber . Kamošmi sme už..no bude to už nejaký ten piatok. A si pred tromi rokmi ma opustil frajer. No nie je to boh vie čo, ale vlastne som mu vďačná, bez neho by som asi nestretla Jussa. Potom ako mi dal kopačky, no bolo to príšerné, veď ako inak. Bola som na svojom obľúbenom mieste, mala čistinka v lese. Sedela som tam a plakala a plakala, doposiaľ na tom mieste nikto okrem mňa nebol , takže ma dosť prekvapilo, keď sa tam zjavil, vtedy pre mňa ešte neznámy, chalan.
"Môžem si prisadnúť?" opýtal sa. Ak ma neplánuješ znásilniť prečo nie? pomyslela som si.
"Zakázať ti to nemôžem, takže asi áno" sadol si. Najprv bolo ticho. No ale potom ho prerušil s vetou.
"Som Justin" podal mi ruku.
"Mia" usmiala som sa.
"Poznáme sa..hmm..asi tak 3 minúty ale , stalo sa niečo?"
"Vlastne ani nie, či áno, ja neviem, je to také divné" usmiala som sa cez slzy.
"Smiem vedieť č..."
"Rozchod" skočila som mu do reči.
"Ahá, takže táák...noo .. hmm"
"Čo?"... pozrela som na neho pochybovačne.
"Ja len.. neviem čo na to povedať, chápeš na utešenie"...
"No netreba ma utešovať, ale určite to bude zábava, tak daj napríklad čo tebe hovorili ľudia keď si bol čerstvo po rozchode."
"Háá.. no to bude ťažké, keďže sa so mnou ešte žiadna nerozišla" nahodil face akože "traste sa všetci ja prichádzam"
"Áno ,áno jasné".. zasmiala som sa na ňom. Nejako sme sa zakecali, skamarátili a potom sa to tiahlo až sem.
Takže ako sa hovorí ži prítomnosťou. Tak žijem, vlastne prežívam. Ďalej smer kúpeľna, hygiena a ták. Keď som vyšla Justin už netrpezlivo poklepkával nohou pred kúpeľnou.
"Ježiši, to tam musíš byť stále tak dlho?!"
"Po prvé, nesťažuj sa na všetko a po druhé, uvidím ako dlho tam budeš ty, takže stopujem ťa" vybrala som z vrecka mobil a zapla stopky. Nechápavo na mňa pozeral "No čo stojíš? Čas ti beží! Šup, šup" Len pokrútil hlavou a zatvoril za sebou dvere. Zapozerala som sa na nezaujímavé biele dvere od kúpeľne. Pokojne by som mu tam mohla vtrhnúť, zaujímavé že mam pár metrov od seba niečo po čom túži skoro pol sveta. Samozrejme myslím Justina, a nie to či si myslíte. Len som potriasla hlavou aby som z nej dostala myšlienky na.. no vlastne.. to je jedno blbé myšlienky. Vošla som do kuchyne, nikto tam nebol, práve preto tu dnes mohol byť Justin. Teda nie žeby sme tu ako robili veci čo by niekto nemohol vidieť. Ale môj tatino je trošku.. noo.. úplne ako v tých amerických filmoch. Snaží si chrániť svoje "malé dievčatko". Spravila som raňajky, nie som najlepšia kuchárka ale tak snáď sa neotrávime nie? Palacinky, nie je to až také strašné. Justin došiel presne o hodinu aj 15 minút.
"No že ja som tam bola dlho. Človeče preber sa" venoval mi jeden škaredý pohľad a išiel niečo povedať na svoju obranu no lenže "sadaj, spravila som palacinky, ale keď sa otráviš tak.. no vlastne možno by som to prežila ale čo tie milióny báb" gestikulovala som vo vzduchu ako nejaký cvok.
"Pane bože, prečo ja musím mať takú šialenú kamarátku"
"Nemusíš"
"Ale ja chcem" zas ten jeho pohľad. Bóóóže. "Veď s takou peknou kamoškou sa nemôže pochváliť hocikto" prekrútila som oči. Tie naše naťahovačky. Ach jáj.
"Čo máš dnes na pláne? Budem hádať, koncert" pokrútil hlavou "autogramiádu" znova "počkaj nepamätám si že by dnes malo by nejaké odovzdávanie cien alebo.."
"Nie, dnes mám voľno, takžé, budeme spolu" oouu..
"No zbohom, nemôžeš si radšej dohodnúť nejaké rande alebo niečo? Niekoho ti dohodím" nie žeby som s ním nechcela byť celý deň, ale, neverím že by sme tu vydržali bez hádky. Samozrejme to sú také 5 minútové hádky, po ktorých sa hneď znova udobríme, ale tak, nemám dnes chuť sa nejak rozčuľovať.
"Jedine ak rande s tebou. Vidíš, to nie je zlý nápad. Pôjdeme do kina a potom na romantickú večeru pri sviečkach a.."
"A budeme sa hrať na zamilovaných? Veľmi originálne." Prekrútila som očami.
"Nemusíme sa len hrať" povedal tak slabulinko len pre seba. No počula som ho. Ale nepochopila, takže to je zbytočné.
"Tak fájn, idem sa nahodiť do niečoho hmm.. lepšieho" obzrela som si samú seba.
"Veď si sa ešte len pred chvíľou prezliekala" nechápavo si ma premeriaval.
"Ženskú logiku nepochopíš" usmiala som sa na neho. Vošla som do svojej izby a obliekla si červené conversy, roztrhané rifle a červenú mikinu. Keď som sa vrátila dole Justin si ma premeral a prekrútil očami. Nahodila som pohľad neviniatka. Ach naša bezslovná komunikácia.
"Okej ideme" nasledovala som ho ku jeho autu. Otvoril mi dvere.
"Pán sa hrá na gentlemana" zasmiala som sa. Nasadla som a vyrazili sme.
V skratke, takže prežili sme super deň. Boli sme v kine, potom sme sa zastavili v McDonalds. Tiež ma dostal, neviem akým zázrakom, do lunapraku, kedže ja sa strášne bojím kolotočov. A môžem vymenovávať ešte dlho. Predstavte si ako by ste chceli stráviť dokonalý deň s dokonalým chalanom, no tak nejak som sa cítila. Teraz sedíme na lavičke, je západ slnka a pod nami je menšia priekopa. Rozprávali sme sa o všeličom, ale Justin zrazu prestal v strede vety a pozrel sa na nebo. Ja som nasledovala jeho pohľad, videla som mračná. Pozerali sme sa na nebo snáď dobrých 5 minút. Zrazu na mňa spadla kvapka. A potom ďalšia a ďalšia. Začalo pršať. Justin sa pozrel na moju tvár a ja na tu jeho. Bola som mokrá ako myška ale nevadilo mi to. Justin ma hypnotizoval očami. Pozrel sa na moje pery, naklonil sa ku mne, ja som vedela čo bude nasledovať, ale nijak som tomu nezabránila. Ba naopak. Boli sme do seba asi 5 mm. Posledný krok spravil Justin, pricapil sa na moje pery ako prísavník. Ja som najprv trošku zaváhala, ale nakoniec som začala spolupracovať. Po 3 minútach bozkávania som sa odtiahla.
"Justin ja ..." nedokončila som vetu, lebo mi skočil do reči.
"Pššt..nekaz mi túto dokonalú chvíľu. Čakal som na ňu strašne dlho" znova ma pobozkal. Bozkávali sme sa ešte asi 10 minút. Potom sme sa vybrali domov. Justin ma chytil za ruku. Celú cestu lialo, ale ani jeden z nás to neriešil. Viac ako sme boli zmoknutý sa to už nedá. Rozmýšľala o tom čo sa stalo a aký to bude mať vplyv na náš vzťah. Je možné že by som celý ten čas k Justinovi cítila niečo viac ako len kamarátstvo? A čo Justin? Čo on cíti ku mne? Bože čo ma toto všetko znamenať?
Keď sme došli domov, stále nebol nik doma. Zvláštne.
"Pozrieme si nejaký film?" opýtal sa ma Justin.
"Môžeme" mykla som plecami. Vybral nejaký film, vlastne ani neviem čo to bolo. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Premýšľala som, a Justin si to všimol.
"Nad čím premýšľaš?"
"Nad ničím dôležitím" usmiala som, aj keď falošne.
"Poznám ťa dosť dlho na to aby som vedel, kedy klameš" vzdychla som si.
"Premýšľam nad nami, o tom čo sa stalo" pozrela som sa na neho. Prisunul sa bližšie ku mne, usmial sa a pohladil ma po líci.
"Vieš, sme kamaráti už dosť dlho, skoro tri roky" prikývla som "lenže ja k tebe už dávno necítim len kamarátstvo" pozrel sa mi priamo do očí. Pane bože, čo mám teraz povedať. V podobnej situácií som sa ocitla len raz. Lenže, chlapca ktorý mi "vyznával lásku" som skoro ani nepoznala a rozhodne to nebol môj najlepší kamarát.
"Ja Justin... neviem čo mám teraz povedať."
"Možno čo cítiš ty ku mne."
"Je to ťažké, ráno si ma zobudil ako môj najlepší kamarát a teraz mi vyznávaš lásku... ja neviem čo k tebe cítim. To čo sa dnes stalo... páčilo sa mi to, veľmi. Ale .." nedokončila som lebo ma pobozkal. Jemne, ako by sa bál že zmiznem. Že sa mu vyparím pred očami. Postupne ma bozkával vášnivejšie. Nijak som neprotestovala, skôr naopak. Páčilo sa mi to. Viem že keď má dievča motýliky v bruchu, tak je zaľúbená, ale doposiaľ som ten pocit nezažila, až teraz. Justin sa na mňa prevalil. Bozkával ma na krku, na sánke. Vyzliekol mi tričko, ja jemu tiež. Bozkami sa presúval nižšie až na brucho. Rozopol mi nohavice a pokračoval...
Ráno som sa zobudila, a vedľa mňa ležal Justin. Už som pár krát s ním spala v jednej posteli. Keď som mala nočné mory a tak. Ale nikdy som ho nebrala takto, bol táák.. krásny. To čo sa včera stalo, bolo to úžasné, veď ako inak. Ale neviem ako to mám brať, spávajú spolu najlepší kamaráti? Asi to nie až tak bežné. Justin sa začal prebúdzať, otvoril oči a usmial sa. Posadil sa a pozrel na mňa. A jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. Naklonil sa ku mne, pobozkal ma, no tentoraz som nespolupracovala. Pozrel sa na mňa a jeho úsmev poklesol.
"Čo sa deje?" neodpovedala som len som sa na neho pozrela. Viem že pochopil čo sa deje, ale snažil sa to zakryť. "No ták, usmej sa. Nechcem ťa vidieť smutnú"
"Ja nie som smutná, len.... proste neviem. Neviem ako sa mám k tebe správať. Mám sa tváriť akože nič, alebo čo."
"Ako to cítiš? Skús to podľa toho."
"Lenže ja neviem čo cítim"
"Pozri, ja som ti povedal ako to cítim ja. Dám ti čas, dobre? Toľko času koľko potrebuješ, potom sa ozvi" usmial sa. Bože, falošnejší úsmev by nebol?! Vstal, obliekol sa a odišiel.
*Po 2 dňoch*
Celý čas som premýšľala. Justin sa neozval a ja som pochopila že mi neskutočne chýba. Nedokážem bez neho žiť. Milujem ho. Konečne som to pochopila. Ľúbila som ho celý ten čas, no nepriznala som si to. Vzala som do ruky mobil a napísala mu správu
Prosím príď.
O necelú pol hodinu zazvonil zvonček. Išla som otvoriť.
"Ahoj" povedala som.
"Ahoj" išli sme do obývačky a sadli si. Pripadala som si tak hlúpo. "Už vieš?" prikývla som.
"Strašne si mi chýbal" hodila som sa mu okolo krku. Silno ma objal a pobozkal do vlasov. Sedeli sme tak dosť dlho. V dome bolo hrobové ticho. Teraz je čas, cítila som to.
"Ľúbim ťa" povedala som, stále som ho objímala. A po chvíli mu to došlo.
"Čo.. čo si povedala?" odtiahol sa odo mňa a pozrel mi priamo do očí.
"Ľúbim ťa... veľmi. Celý ten čas." Chabo som sa usmiala. Nič nepovedal len ma pobozkal. Aj toto mi chýbalo.
"Nedokážeš si predstaviť aký som šťastný. Strašne ťa ľúbim" znova ma pobozkal.
Rozprávkový koniec? Vážne? Zaslúžila som si to? Neviem, ale som nesmierne šťastná že ho mám. Niekedy som neverila že láska vydrží dlho. No ale to bola riadna blbosť. Neskutočne ho milujem a dúfam že s ním budem žiť šťastne až o smrti.Usmívající se
Skutočná láska

Prosím, aby ste mi písali kometny či sa vám to páčilo alebo nie. Kľudne mi napíšte aj kritiku. Je to moja prvá jednorazová časť, takže aby som vedela čomu sa nabudúce vyhnúť a tak. Ďakujem, že ste si to prečítali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama